Aké inteligentné sú alpaky? Čo ukazuje výskum kognície a výcvik

Najdôležitejšie štúdie v skratke

Kto sa ponáhľa, nájde tu hlavné zistenia. Potom sa podrobne venujem výcviku, manipulácii a otázke terapie.

Aké inteligentné sú alpaky? Odpoveď dáva test obchádzky

Test A-not-B je klasikou výskumu kognície. Zviera sa najprv naučí dostať k cieľu určitou obchádzkou. Keď sa potom cieľ viditeľne presunie na nové miesto, mnohé zvieratá upadnú do starých vzorcov a najprv bežia ďalej nacvičenou cestou. Tomu sa hovorí perseveračná chyba, lipnutie na zvyku, hoci aktuálna informácia hovorí niečo iné.

V teste s 51 alpakami sa presne toto nestalo. Ani jedno zviera neurobilo perseveračnú chybu, kým psy, kone, osly a muly v rovnakom usporiadaní testu oveľa častejšie zostávajú visieť na starej trase. Pre otázku, aké inteligentné sú alpaky naozaj, je to silný signál: zvieratá rýchlo prispôsobia svoje správanie novej informácii, namiesto toho, aby tvrdohlavo lipli na zvyku. Presne to sa vo výskume správania označuje ako dobrá sebakontrola.

Lamy sa učia od iných: pozorovaním

Či sa zvieratá učia od iných tak, že ich jednoducho pozorujú, patrí k najzaujímavejším otázkam výskumu správania. U lám sa to otestovalo: 30 zvierat dostalo úlohu s obchádzkou, rozdelených do troch skupín. Jedny predtým sledovali človeka, ktorý úlohu vyriešil, druhé jedinca svojho druhu, tretie nevideli žiadnu ukážku.

Výsledok bol jednoznačný. Po ukážke človeka vyriešilo úlohu 7 z 10 lám, po ukážke jedinca svojho druhu 6 z 10. Bez akejkoľvek ukážky to zvládli len 2 z 10. Učenie pozorovaním teda u lám funguje oboma kanálmi, od človeka rovnako ako od príslušníka druhu. Pre inteligenciu lám je to jeden z najjasnejších dôkazov, ktoré sa doteraz skúmali.

Podľa čoho sa alpaky navzájom spoznávajú: hlas

Alpaky veľa komunikujú tichým bzučaním, takzvaným humom. Bioakustické analýzy ukazujú, že toto bzučanie nesie individuálne podpisy, každé zviera znie pre trénované uši, aj pre algoritmy, trochu inak. Klasifikátor, ktorý vyhodnocoval výlučne zvukové údaje, priradil volania správnemu zvieraťu v 71 percentách prípadov.

Alpaky sa tak pravdepodobne dokážu navzájom spoznať podľa hlasu, aj bez zrakového kontaktu. Pre stádo to nie je vedľajšia vec, ale náznak oveľa bohatšieho sociálneho systému, než by pokojné vystupovanie zvierat spočiatku naznačovalo.

Každé zviera má vlastnú povahu

Kto chová viac alpák, rýchlo zistí: sú zvedavé a zdržanlivé, pokojné a ľakavé. To nie je ilúzia. V teste so 44 alpakami sa ukázali stabilné individuálne rozdiely v správaní. Samice reagovali v priemere citlivejšie ako samce a 67 percent zvierat prejavilo pri krátkom oddelení od stáda len malé vzrušenie.

Pre prax to znamená: prístup k výcviku, ktorý pri jednom zvierati funguje okamžite, môže pri inom trvať oveľa dlhšie, bez ohľadu na vek alebo skúsenosti. Správanie alpák sa nedá merať jedným metrom.

Výcvik alpák: jemne namiesto silou

Alpaky a lamy sú zvieratá, ktoré utekajú a držia si odstup, žiadne rodené maznáčiky. Už malé, nezvyčajné pohyby alebo zvuky ich prinútia odstúpiť a s metódami vyvinutými vlastne pre psa alebo koňa sa učia len pomaly a neochotne. Obzvlášť neradi sa nechávajú chytať za hlavu, nozdry, oči a uši a za nohy, pretože práve tieto časti tela im zabezpečujú možnosť úteku.

Dobrý výcvik napodobňuje skôr komunikáciu v stáde, kde sa otázky hierarchie riešia súbojmi krkmi alebo pľuvaním, nie hrubou silou. Za nosných sa pritom považuje päť základných stavebných kameňov:

• Pozornosť
• Dôvera
• Rešpekt
• Jasnosť
• Dôslednosť

Pamlskom sa pritom vedome vyhýbame. Kŕmenie z ruky narúša hierarchiu a môže pľuvanie dokonca posilniť. Existuje aj priaznivé časové okno: v poslednej tretine prvého roka života, keď sa mláďatá oddeľujú od matky, sa učia obzvlášť ľahko, čo je zároveň praktický aj bežný vek predaja. Kto toto okno využije, často dosiahne cieľ s prijateľnou námahou: základný výcvik zvládneš zhruba za tri hodiny, rozdelené na viac dní. Lamy sa pritom vo všeobecnosti považujú za o niečo ľahšie cvičiteľné ako alpaky, pretože sa tisícročia šľachtili na pokojnejšiu povahu. Ak alpaky vyrastajú v spoločnosti lám, učia sa citeľne rýchlejšie, čo sa od nich očakáva.

Každý tréning by mal skončiť pozitívne. Ak cvik nevyjde, radšej sa vráť o krok späť a skonči niečím, čo zviera už spoľahlivo ovláda, a pusti ho až vtedy, keď je viditeľne uvoľnené. Postojom tela sa dá pritom veľa riadiť: ak stojíš vo výške pleca vľavo vedľa zvieraťa, ľahké otočenie doľava vyvolá pohyb vpred, otočenie doprava cúvanie. Nesprávne nasadzovanie ohlávky, napríklad chytanie za ucho alebo násilné držanie viacerými ľuďmi, naopak môže zanechať trvalé následky, s ktorými sa trápia aj neskorší majitelia.

Klikrový výcvik a catch pen

Že jemný výcvik naozaj niečo prináša, ukazuje štúdia, ktorá metódy s malým tlakom priamo porovnala s bežnou manipuláciou. Zvieratá, ktoré boli cvičené neaverzívnymi metódami zo systému TTeam/Camelidynamics, sa potom dali viesť výrazne ľahšie. Naopak, negatívny postoj chovateľov, teda netrpezlivosť alebo frustrácia pri zaobchádzaní, súvisel s častejším pľuvaním, kopaním a hryzením.

Systém Camelidynamics, ktorý vyvinula Marty McGee Bennett, vedome stavia na spolupráci namiesto držania: rovnováha, páka a možnosť voľby nahrádzajú hrubú silu. Malý, prehľadný odchytový priestor, takzvaný catch pen, navyše znižuje stres. Klikrový výcvik alpák ide ešte o krok ďalej: zvieratá sa naučia do tohto priestoru vchádzať dobrovoľne, pretože ho spájajú s niečím pozitívnym, namiesto toho, aby ich doň niekto nahnal.

Manipulácia, ktorá merateľne šetrí stres

Niektorým rutinám sa vyhnúť nedá, dajú sa však urobiť rôzne. Každoročné strihanie napríklad preukázateľne vyvoláva stres, merateľný nárastom stresového hormónu kortizolu v slinách a truse. Na tom, ako presne sa zviera drží, pritom záleží: fixovať zviera v stoji je menej stresujúce, ako ho uložiť na zem alebo dať na sklopný stôl.

Pre bežný chov to znamená: metóda sa počíta takmer rovnako ako frekvencia. Kto pri manipulácii stavia na pokoj, možnosť voľby a málo nátlaku, znižuje akútny stres a zviera bude nabudúce ochotnejšie spolupracovať.

Alpaky ako terapeutické zvieratá: čo výskum naozaj ukazuje

Máloktorá téma sa s alpakami spája tak často ako terapia so zvieratami, a fotky z návštev alpák v domovoch sociálnych služieb či školách sa podľa toho často šíria. Vedecký základ je však tenký. V jadre existuje v podstate jediná staršia recenzovaná štúdia, ktorá u detí s autizmom pozorovala viac používania reči a viac sociálnej interakcie počas kontaktu s alpakami. Spoľahlivé údaje o kortizole či dlhodobé údaje, ktoré by podložili skutočný terapeutický účinok ťavovitých, zatiaľ do veľkej miery chýbajú.

K tomu sa pridáva: nie každé zviera sa na túto prácu hodí. Údaje z praxe, ktoré treba brať ako anekdotické, hovoria len o zhruba jednej z 15 lám a jednej zo 75 alpák s potrebnou sebadôverou a pokojom na kontakt s cudzími ľuďmi v nezvyčajných situáciách. Kto chce alpaky využívať na terapeutické alebo pedagogické účely, mal by tak robiť s realistickými očakávaniami a s vedomím, že výskum je tu ešte len na začiatku.